Uplynula sezóna 2022/2023 bola pre HC Parchovany úspešná a teraz v čase medzi skončením sezóny a majstrovstvami sveta je ideálny čas na poohliadnutie sa za predošlým ročníkom.
Bola to už naša “šťastná” trinásta sezóna organizovaného hokeja v Parchovanoch. Začala sa na prelome augusta a septembra. Gro sezóny tvorili sobotné zápasy medzi žltými (červenými) a čiernymi. V sobotu večer po náročnom týždni je skvelý čas na hokej a dobrú partiu. Po pár úvodných zápasoch bolo treba vyriešiť pôsobisko na novú sezónu. Boli dve návrhy – Vranov vs Trebišov. V hlasovaní sa nakoniec rozhodlo, že sezónu budeme hrať na novšom a hlavne trochu menšom klzisku vo Vranove. Po tomto rozhodnutí odišla menšia časť tímu do Trebišova a vytvorili si vlastný tím. Nebolo to príjemne , ale z odstupom času je to lepšie pre obe partie . Väčšia časť tímu pokračovala zápasmi vo Vranove. Tak ako sme to chceli stále, aj tento rok sme zapracovávali mladých hráčov do mužstva. Pekný pokrok zaznamenali bratia Anotlikovci a nováčikom je Benjamin Kunca. Potešilo nás takisto, že k tímu sa znova pripojili traja hráči ktorý stáli pri zrode klubu a po dlhšom čase zvesili korčule z povestného klinca. Brankár Dávid Konečný a útočníci Lukáš Zapach a Pavol Kuriško. Vďaka šírke kádra sme nemuseli odvolať ani jeden termín zápasu a v prípade potreby občas zaskočil niekto zo spriatelenej Sečovskej Polianky a druhý brankár.
Sezóna nebola iba o sobotňajších zápasoch. Zúčastnili sme sa úspešne na dvoch turnajoch, jednom spomienkovom zápase a jeden mini turnaj sme si urobili pre seba.
Ako prvá sa konala spomienka na hráčov Sečovskej Polianky Mareka Koscelníka (rodák s Parchovian) a Bertyho Janoka. Pri tejto smutnej príležitosti si zahrali zápas naši veteráni proti veteránom zo Sečovskej Polianky. Ako to v takýchto zápasoch býva zvykom o výsledok nejde. Naších zonulých spoluhráčov si uctili minútou ticha, priateľským zápasom a spomienkov pri pive. Česť ich pamiatke.
Tretiu januárovú sobotu sme sa uz druhýkrat zúčastnili turnaja v rybníkovom hokeji o pohár starostu mestskej časti Juh – Košice, ktorý je zároveň kvalifikáciou na medzinárodný turnaj do Bratislavy a v najkrajšom sne aj do Kanady na majstrovstvá sveta. Snívať síce vieme, ale zase až tak vysoko si netrúfame 😁. Žreb nám prisúdil priateľnú skupinu ktorú sa nám podarilo vyhrať. Semifinále bola trocha iná káva. Druhú skupinu hrali spolu dve najlepšie tímy turnaja Caliber a Legionári. Obe tímy sú zložené z bývalých profíkov, čo bolo vidieť najme v ich vzájomnom finálovom zápase (ľad mal iný zvuk!). Z druhým menovaným sme po pár minútach videli, že ani pri najlepšej vôli na nich nemáme a zápas sme iba dokorčuľovali. Bol to nevyhnutný taktický ťah, pretože hneď potom nás čakal ťažký zápas o tretie miesto, repríza zápasu o viťaztvo v skupine proti tímu Patriotov. Po našom najlepšom výkone na turnaji sme zvíťazili 22:7. Nedali sme im žiadnu šancu, obhájili sme tretie miesto a neoficiálny titul – najlepšie amatérske mužstvo turnaja.
Zima bola dlhá, ale mierna. Predsalen sa v druhom februárovom týždni dalo ísť na náš rybník na ľad. Chlapci čo mali čas sa mohli vrátiť do našich starých čias a rozdať si to pod holým nebom.
Pred nami boli posledné dve väčšie akcie. Poslednou bol Memoriál Jozefa Urbana, ale predtým sme si chceli urobiť niečo vlastné. Keďže na turnaje nemôže ísť celý tím, tak v hlave prezidenta klubu Jána Kuriška sa zrodila myšlienka usporiadať si vlastný turnaj v rybníkovom hokeji na ktorom sa môže zúčastniť každý náš hráč. Ľadovú plochu sa nám podarilo rezervovať na 4.3.2023. Chlapci myšlienku prijali a nebol problém s naplnením kóty 20 hráčov na prvý ročník turnaja. Aby to nebolo o jednom tíme, tak prihlásených hráčov sme rozdelili do “výkonnostných” košov s ktorých sa vyžrebovali štyri tímy po piatich hráčov. Všetko to bolo rýchle. Ľadová plocha sa rozdelila na dve časti pozdĺž modrých čiar, aby sa hrali dve paralelne zápasy. V strede bol stôl s ukazovateľom skóre a pre pozorovateľov – rozhodcov. Na turnaji ich robili členovia tímu Dávid Konečný a Pavol Kuriško. Tímy sa museli rýchlo zohrať. Hrala sa skupina štyroch družstiev hracím časom dvakrát 15 minút. Podľa umiestnenia v skupinách sa hral finálový zápas a zápas o tretie miesto. Prekvapivo sa nehralo v rukavičkách , ale všetci išli do toho naplno. Bol to rybnikový hokej ako sa patrí. Boj o tretie miesto sa skončil až po 5 minútovom predĺžení 19:18 pre tím Erika Hredzaka, štvrté miesto obsadilo mužstvo Ľuboslava Tótha. Stav vo finále sa preklápal celý zápas na jednú aj druhú stranu, až napokon vyhrál tím Jána Kuriška nad tímom Lukáša Dobranského tesne 9:8. Trofej pre víťaza prebral najstarší hráč turnaja a HC Parchovany celkovo Dušan Ivanoc, ktorý v úctyhodnom veku 69 rokov dal na turnaji viac ako 10 gólov … a tie nekompromisné zakončenia by závideli aj mladší👏💪🥅🏒😁.
Poslednou a najvýznamnejšiou akciou bol turnaj Memoriál učiteľa Jozefa Urbana. Jozef Urbán to zo žiakmi základnej školy v Parchovanoch senzačne dotiahol až na majstra Slovenska v ľadovom hokeji v roku 1965. Rodák zo Sečovskej Polianky sa nezmazateľne zapísal do histórie hokeja a športu v oboch obciach. Turnaj organizovaný klubom HC Sečovská Polianka s podporou rodinných príslušníkov učiteľa má už celkom peknú tradíciu. Od roku 2016 sa hral už pekný piaty ročník a nebyť pandemie bolo by ich viac. Podarilo sa nám postaviť asi najsilnejší možný tím. V skupine sme sa stretli najprv tímom HC Výber ktorý sme vyhrali jasne 10:0 a potom s tímom HC Sačurov v zápase ktorý sme vyhrali 4:1. Vďaka týmto výsledkom sme postúpili do finále, kde nás čakalo mužstvo HC Dlhé Kolčovo. Bolo to očakávané finále. Po skvelom výkone sme vyhrali 4:0 a podarilo sa nám obhájiť víťaztvo z roku 2019. Organizátor turnaja si na kvalite dáva záležať a okrem pohára pre víťaza sa vyhlasovali aj individuálne ocenenia v jednotlivých kategóriách. Nás potešilo, že najlepším hráčom turnaja sa stal náš kapitán Ján Ferko a bolo to o to cennejšie, že turnaj hral zo sebazaprením a zníženou pohyblivosťou. Vďaka skúsenostiam a hokejovému mysleniu dal naše víťazne góly a bol aj náším a celkovo najproduktívnejší hráč turnaja. Klobúk dole pred ním. Druhý klobúk dole si zaslúži aj náš brankár Ján Besterci, ktorý sa stal vo veku 67 rokov najlepším brankárom turnaja. Dostal jediný gól, aj to po nešťastnej situácii a viac krát nás v zápasoch proti Sačurovu a vo finále podržal v časoch kedy sa zápasy lámali. Organizátori pripravili po turnaji skvelý guľáš , plus “lepšie občerstvenie 😅” a spoločne sme mohli aj s fanúšikmi podebatovať nie len o hokeji ale aj o všedných dňoch.
Link na víťazný finálový zápas memoriálu Jozefa Urbana.
Po ťažšiom začiatku sa nakoniec naša sezóna skončila výborne. Tretie miesto v Košiciach , prvý ročník našeho turnaja a víťaztvo na našich “majstrovstvách sveta” sme si sezónu dokonale užili . Potešili nás tiež výsledky klubov v našom okolí – titul v extralige pre HC Košice, skvelé výkony v play off HC Dukla Michalovce a ich historický postup cez legendy slovenského hokeja Duklu Trenčín a Slovan Bratislava. Sedem zápasová séria v semifinále s HC Kosice bola chuťovka. Treba spomenúť tiež senzačný postup HC Humenné do extraligy a víťaztvo v základnej časti druhej ligy pre HC Trebišov. Tešia nás takisto dobré výkony slovenskej reprezentácie v poslednom období vo všetkých kategóriách. Dúfam že ste sa týmto článkom navnadili na vrchol sezóny v podobe majstrovstiev sveta. Ďakujeme prezidentovi klubu Jánovi Kuriškovi a viceprezidentovi Majovi Hazugovi za organizáciu a vízie, našej obci, hráčom, fanúšikom , súperom aj rozhodcom, manželkám a deťom za trpezlivosť a všetkým ktorý to s nami prežili. Športu zdar a hokeju zvlášť 💪👏🥅🏒😁.
Celá debata | RSS tejto debaty