davidsk

     Počas víkendu som hral so svojím kamarátom biliard, okolo idúci pán mi dal bizardnú otázku – „kto vyhráva, naší“? s úsmevom som odpovedal áno. Tento úvod slúži tak trocha aj ako myšlienka môjho príspevku.

     V poslednej dobe sa hovorí o kríze demokracie, k moci alebo bližšie k nej sa dostávajú rôzne strany a hnutia, ktoré sú médiami označované ako hrozba pre demokraciu. Napr. ANO víťaz víkendových volieb v Česku, Trump prezident v USA, brexit, vzostup Marie Le Penn, proti imigračný víťaz volieb v Rakúsku, či 10% hlasov pre Nemecku ADF. Média i porazení často píšu o ohrození demokracie, ak nevyhrá ich favorit – teraz sa musí voči tomu brániť Ander Babiš, skúsil si to aj Donald Trump, či iný.  Mena sú v tomto prípade možno aj nepodstatné, ide skôr o to, čo je a nie je demokracia.  Veď aj taký „nedemokrat“  ako Vladimír Mečiar, sa dostal ku svojím trom postom premiéra cez demokratické voľby – dvakrát odstúpil po demokratických odvolaniach parlamentom, raz po prehratých demokratických voľbách. A to si o jeho vládach a metódach vládnutia môžeme myslieť čo chceme.  Demokracia je vláda ľudu, respektíve vláda poverená ľudom. Vybraní zástupcovia ľudu v rade (parlamente, kongrese, či senáte) na základe hlasovania v demokratických voľbách. Boli také v USA, boli také v Česku alebo v Nemecku či inde? Nebolo to náhodou po demokratických voľbách, keď niektorý novinári písali o konci demokracie, alebo sa nevedeli stotožniť s výsledkom hlasovania a spochybňovali slobodnú vôľu ľudí? Asi najviditeľnejšie to bolo po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA, napr Peter Schutz – „Trump je treťou geopolitickou bombou nášho storočia“ Pavol Baboš – „Trump môže urýchliť koniec liberálnej demokracie vo svete“ a najlepší bol asi Tom Nicolson, ktorý vo svojom príspevku – „Nič neospravedlňuje voľbu Trumpa“ dokonca poprel základy demokratickej voľby, slobody názoru a vlastného rozhodnutia, posúďte sami:

„Hocako boli nespokojní alebo sa obávali iných rás a kultúr, bieli nemali právo strhnúť celý dom. Kedysi sa to považovalo za základný znak najvyspelejších demokracií: že voliči pokorne rešpektujú volebné rozhodnutie bez ohľadu na to, či s ním aj osobne súhlasia. (…) treba k tomu dodať jednu drobnú poznámku: platí to iba v prípade, že ľudia volia zodpovedne, s ohľadom na budúcnosť krajiny a podľa svojho najlepšieho svedomia.“

odkiaľ Tom Nicolson vie, že volič nevolil podľa svojho najlepšieho svedomia ?

Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/20380827/nic-neospravedlnuje-volbu-trumpa.html#ixzz4wRoejhl9

Veď koľkokrát v histórii sa stalo že po demokratických voľbách prevzala vládu nedemokratická strana a pretvorila systém na totalitu ako napr. Hitler v Nemecku, či komunisti u nás ? Je to aspoň percento, oproti počtu uskutočnených demokratických volieb ? Nie je toho strašenia o demokratoch nedemokratoch príliš? Nie je to len označenie nepohodlných, mediu nehodiaceho sa sloganmi ako strana – kandidát je ohrozením demokracie, západných hodnôt, je to extrémista a podobne. Kto vie ako sa v budúcnosti zachová ktorýkoľvek víťaz ? Či náhodou človek s aurou ochrancu demokracie neprivedie niektorú krajinu k totalitnej vláde! Veď podvodníci pôsobia najdôveryhodnejšie. Demokracia, tak ako aj iné systémy má taktiež svoje riziká, ktoré musíme akceptovať, nie ako citovaní Tom Nicolson. Už pred 2500 rokmi ich zhrnul grécky filozof Sokrates:

„Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým. Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starých, ženy budú chcieť práva mužov, a cudzinci budú chcieť práva občanov a demokracia im to dá. Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní. A až zločinci demokraciu nakoniec ovládnu, pretože zločinci od prírody bažia po pozíciách moci, vznikne tyrania horšia, než dokáže najhoršia monarchia, alebo oligarchia“

     Tak sa znova dostávam ku svojmu úvodu a otázke – kto vyhráva naši ? Myslím si, že žiaden víťaz volieb  by nemal byť označení ako nedemokrat, veď vyhral voľby! Veď mal zákonnú možnosť sa voľby zúčastniť (voliči takisto), zákony mu to umožnili. Bič predsa plieska na konci, vtedy sa hodnotí. Aj demokracia má svoje extrémne podoby, ale rešpektovať rozhodnutie ľudí a nespochybňovať ich vôľu, je dôležité (neznamená to kriticky nezhodnotiť).  Bohužiaľ niektoré média či novinári sa tvária akoby mali patent na pravdu. Ak nevyhrávajú naší, tak bijú všetkých hlava nehlavá, vrátanie urážania voličov víťaza. Ak sa im to nepáči tak možno je treba prísť a položiť do diskusie niečo nové lepšie, ale čo ?