Bitka pri Viedni 12. Septembra 1683

12. septembra 2021, davidsk, história

Márie, viete prečo oslavujete sviatok 12. Septembra?

12. Septembra každoročne oslavujú Márie sviatok svojho mena. Nie je to náhoda a viaže sa k tomu príbeh boja kresťanov a moslimov v bitke pri Viedni.
V roku 1683 už bolo jasné že Osmani zaútočia buď na Krakov, alebo na Viedeň. V tej dobe bola Osmanská ríša už na ústupe, ale stále mala obrovský vojenský potenciál. Pred pochodom s Erdine do Viedne dali opraviť všetky cesty a mosty, zriadili sklady munície ako aj potravín a všetkého potrebného na vedenie vojny. Osmani boli už starí nepriatelia. Bolo to už takmer 300 rokov čo kresťania s balkánu a strednej Európy viedli proti ním boje. V čase najväčšieho rozmachu im patrili Nové Zámky(vtedy jedná z najmodernejších pevnosti v Európe) a nakrátko dokonca aj Nitra. V januári 1683 sa začalo schádzať vojsko v Erdine. V máji už boli v Belehrade.
V tom čase staručký 88 ročný Ostrihomský arcibiskup Juraj Pohronec Selepčiansky (etnický Slovak… ale v tej dobe etnická príslušnosť nehrala rolu) sprevádzal cisára Leopolda v Prešporku (dnešná Bratislava) na prehliadke vojsk veliteľa Karola Lotrinského. Počas kázne cez omšu mal povedať vojakom tieto slová „Nebojte sa, nebudete bojovať proti nepriateľom náboženstva sami. Bude s vami Panna Mária!“ Z vlastných zdrojov dal vyhotoviť zlaté medajlóny v počte 100 tisíc kusov, kde na jednej strane bola zobrazená sedembolestná panna Mária a na druhej strane bolo napísané Mária. Medajlóny rozdali vojakom a každý vojak si ho pripol na uniformu.
Osmani dorazili k Viedni s asi 150 tisícovov armádou 14. júla. Obrancov Viedne bolo približne 11 tisíc plus 4 tisíc dobrovoľníkov. Viedeň bola v tej dobe moderná pevnosť. Kôli jej obrane boli zbúrané všetky predmestia pred hradbami aby neslúžili nepriateľom a aj niektoré stavby pozdĺž hradieb vo vnútri, aby nebránili vojenským manévrom obrancov. Začali masívne obliehanie, ktorého cieľom bolo unaviť a vyhladovať nepriateľa, ktorý sa mal vzdať. Hlavný veliteľ osmanskej armády Kara Mustafa bol údajne lakomý a nechcel dobyť mesto frontálnym útokom, pretože by podľa islamského práva musel nechať drancovať mesto vojakom tri dni. Poklady mesta si vraj chcel nechať pre seba. Osmani volali Viedeň zlaté jablko, takže asi vieme prečo. Kara Mustafa zo sebou niesol krásnu Mohamedovu zelenú zástavu so zlatým vyšívanim. Po dobytí mesta mala viať na vrchole veže dómu svätého Štefana. Celkovo bol Kara Mustafa dosť neporiadny veliteľ. Bol si príliš istý svojím víťazstvom a mnoho veci zanedbal.
Po takmer dvoch mesiacoch obliehania. Boli už obrancovia dosť zdecimovaný, ostalo ich už len 4 tisíc, ale na pomoc im prichádzajú spojené vojská o sile spolu 75 tisíc vojakov s Rakúska, Bavorska a Poľska. Ako hlavný veliteľ bol ustanovený poľský kráľ Ján III. Sobiesky. Na všetkých zastávkach mali napísané meno Mária. Ráno 12. Septembra po svätej omši, na ktorej bol poľský kráľ miništrantom, sa začala dlhá delostrelecká príprava. Cez Viedenský les a slabo strážené kopce na západ od mesta nastali veľké presuny vojsk do výhodných útočných pozícii. Kara Mustafa to absolútne podcenil. Mesto bolo pred kolapsom a snažil sa ho na poslednú chvíľu dobyť a presunúť boje do mesta. Vo večerných hodinách nastal frontálny útok spojených armád na čele s ťažkou jazdou Jana Sobieskeho. Trval iba pol hodinu, ale bol taký silný, že bol aj rozhodujúci. V tábore osmanov vysídlených obliehaním nastala panika a chaos. K útoku sa pridali aj obrancovia mesta ktorý zaútočili priamo do stredu osmanského tábora. V tom zmätku sa Osmani zmohli iba na „zachráň sa kto môžeš“ a v panike utekali preč. Takisto aj hlavný veliteľ Kara Mustafa, ktorý bol potom 25.decembra 1683 v Belehrade popravený hodvabným povrazom. 25. December možno nebol ako dátum vybraný náhodne. Bola to aj náboženská vojna. Možno mali Osmani zmysel pre čierny humor – symboliku. Počas obliehania a následnej bitky padlo 16500 obrancov a až 65000 osmanov, takže to bola mimoriadne krvavá záležitosť. Keď sa potom pápež Inocent XI. dozvedel, že víťazstvo bolo vybojované pod zástavami Panny Márie, tak dojatý nechal víťazný 12. September vyhlásiť ako sviatok mena Panny Márie. ….

Takže pred 338 rokmi vám kresťanské vojská vybojovali dnešný deň ako sviatok. Márie všetko najlepšie 😁

Znázornenie bitkyZnazornenie bitkyStretnutie poľského kráľa Jána III. Sobieskeho (vľavo) a Karola Lotrinského (vpravo)Ostrihomský arcibiskup Juraj Pohronec SelepčianskyPápež Inocent XI.