Keď sa sudca najvyššieho súdu Štefan Harabín vyjadril, že pripravuje svoje pamäte neočakával som, že vyjdu tak skoro. A tak sa mi pri jednej zo svojích štandardných návštev kníhkupectva hneď pri vchode naskytol pohľad na knihu s obalom, na ktorom doslova tróni Štefan Harabín. Názov knihy ma neprekvapil – Súdnosť. Ako inak by mal nazvať svoju knihu asi najznámejší a zároveň aj najkontroverznejší sudca na slovensku. Dvakrát predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a s tým spojená aj funkcia predsedu Súdnej rady (1998-2003 a 2009-2014) a v rokoch 2006 až 2009 podpredseda vlády pre legislatívu a minister spravodlivosti. A tak som tento titul zo zvedavosťou čo sa v ňom dočítam kúpil.
Už hore spomenutý obal knihy na mňa zapôsobil, nevedel som, že je to upravená podoba sochy prezidenta USA Abrahama Lincolna. To som sa dozvedel neskôr. Pôsobí vážne aj komický zároveň. Očakávania som mal viac od toho čo nájdem vo vnútri knihy. Štefan Harabín je známi tým, že si nedáva servítku pred ústa a je len málo ľudí vo verejnom priestore čo to od neho ešte neschytalo.
Kniha nie je písaná ako štandardný životopis od kolísky až po súčasnosť. Je to skôr séria vybraných príbehov zo života sudcu. Jeden príbeh jedná krátka kapitola. Príbehy na seba časovo nenadväzujú. Obdobia sa striedajú, aby sme po ich prečítaní nadobudli celkový obraz o živote a najdôležitejších udalostiach zo života sudcu. V knihe sa dozvieme o jeho detstve, vzťahu k obom rodičom o tom aký vplyv na neho mala ich výchova do budúcna. O jeho zahraničných cestách do Srbska, Arménska, či do Vatikánu. Tu sa dozvieme jeho pohľad na bombardovanie Srbska, jeho vplyv na uzákonenie zákona o Armenskej genocíde v Slovenskom parlamente, či pohľad na cirkev . Spomenuté sú aj niektoré zážitky a prípady zo súdnej siene, ako napríklad súd s mníchom, ale dozvieme sa aj niečo zo zákulisia okresného súdu v Poprade v časoch minulých. Nechýbajú ani príbehy z čias keď bol ministrom spravodlivosti. Jeho pohľad na súdnictvo, výkon trestu a podobne. Zaujali má jeho zážitky z návštevy väzníc. Až mýticky charakter ma kapitola v ktorej sudca opisuje svoj sen v ktorom sa rozpráva a obhajuje svoj sudcovský stav a pozemskú spravodlivosť pravdepodobne pred bohom. Vlastná obhajoba v kauze nahrávky zo Sadikym bola povinná jazda. Posledné dve kapitoly prvej časti knihy sú venované pohľadom syna Braňa na svojho otca a manželky Gabiky na svojho manžela.
Kniha má aj druhu krátku časť. V nej sú tri články a právnicky pohľad sudcu na naše medzinárodné zmluvy a medzinárodné smerovanie slovenska. Písane sú dosť náročným právnickým jazykom, ale dá sa s toho vyjsť. Kto pozná jeho názory neprekvapia.
Ako to zhodnotiť na záver? Štefan Harabín demonštroval svoju suverenitu vycibreným jazykovým prejavom. Kto pozná, či niekedy videl jeho videá na youtube, či počul jeho reláciu s Harabínom o práve, tak naší politici s toho vyšli ešte dosť suchý.Najhoršie obišiel samozrejme Lipšic a neočakávane Kiska bol nespomenutý. Osobne som čakal väčšiu tvrdosť k ním. Určite to nie je komplexný životopis, ale skôr súbor príbehov, ktoré si autor vybral na vykreslenie vlastnej osobnosti. Myslím si, že po prečítaní knihy si jeho fanúšikovia aj oponenti nájdu dosť veci na svoje utvrdenie sa vo svojom pohľade na autora. Čo sa týka spájania knihy s jeho predvolebnou kampaňou, neverím jeho slovám, že je to náhoda. Skôr premyslený krok. Na druhej strane som rád, že sa na niečo také odhodlal. Očakával by som podobný krok aj od iných bývalých, či súčasných mocných u nás, zo všetkých strán, aby nám odhalili svoje myšlienkové pochody, či názory na situácie ktorých boli svedkami. Či už s nimi budeme súhlasiť alebo nie. Tento môj pohľad vyjadruje účasť prezidenta Schustera na krste knihy, ktorý i keď bol pravdepodobne jeho názorový oponent, tak s úcty k úradu, ktorý autor zastával prišiel. Štefan Harabín mi nedal odpovede na všetky otázky čo som na jeho život mal, ale na druhej strane i tak som sa o ňom dozvedel niečo nové.