Dnes je 99. výročie vzniku prvej Československej Republiky. Pred storočnicou najvyšší čas bilancovať. Čo nám priniesla, či nebodaj vzala. A v čom spočíva jej paradox ?
Pred ČSR
Každá krajina – štát plní v histórii určitú úlohu. Akú malo Československo (ČSR) ? Podľa mňa vzniklo ČSR v jedinom možnom čase. Čo to znamená ? Od 18. storočia usilovali Slováci, tak aj Česi o vlastný štát. Slováci ho nemali nikdy predtým. Česi mali České kniežatstvo a potom kráľovstvo. No minimálne od roku 1620 mu nepanovali. Väčšinu času to boli Nemci (Habsburgovci). Vtedy po pokuse osamostatniť sa prehrali rozhodujúcu bitku na Bielej Hore v roku 1620. Nastali veľké perzekúcie Habsburgovcov voči Čechom, až nakoniec český činiteľ v krajine sa dostal na okraj.
Slováci to mali ťažie. Po roku 906-7 a zániku Veľkej Moravy (netvrdím, že obyvatelia boli starý Slováci) sa predkovia dnešných Slovákov dostali do Uhorského kráľovstva. Viac ako 900 rokov boli jeho súčasťou.
V 18. storočí nastal proces národného uvedomenia Čechov, Slovákov, Maďarov, Nemcov a iných. Čo to prinieslo ? Pre vládnúce národy Nemcov a Maďarov väčšiu moc a pre menšie národy Čechov a Slovákov národnostný útlak. Ten sa najviac prejavil voči Slovákom v roku 1907 tzv. Apponiho školskými zákonmi.
V dobe medzi rokmi 1849 až 1914 mohli Česi a Slováci akurát tak snívať o vlastnom štáte. Domáca a aj medzinárodná situácia tomu nepriali. Je síce pravda, že Česi sa usilovali o podobné vyrovnanie ako sa podarilo Maďarom, no Habsburgovci ich nepotrebovali (Maďarov áno). A tak nastal rok 1914 a vojna, ktorú každý kto do nej vstúpil považoval iba za krátkodobý konflikt, sa zmenila na svetovú.
Jedinečná šanca
Vojna – ničiteľká životov. Práve tá vojna, čo asi nie prvýkrát, ale o to viac, priniesla svet do záhuby nám dala nádej. Dala nádej na nový život. Nový život novej republiky. Pred prvou svetovou vojnou, bola Európa priam železne usporiadaná. Každá rebélia voči poriadkom sa končila neúspechom viď rok 1848. Do vojny boli České a Slovenské elity takpovediac v marazme. Vojna bola tá, ktorá prebudila Masaryka, jeho učňa Beneša a dala vykvitnúť Štefánikovi. Vtedy naše zobudené elity pochopili, že nastal čas na boj. Na náš boj. Na boj o našu existenciu. A tak vznikali dohody, kontakty, riešilo sa získavanie sympatizantov budúceho nového štátu medzi vplyvnými na svete. A tak vznikol aj jeden paradox, ktorý sa znova zopakoval. Československé légie, ale to si nechám na neskôr.
Čo nám ČSR dala, vzala?
Nebudem písať o demokracii – to nechám ostatným. Československo nám dalo právo na sebaurčenie. Dalo nám právo bytia. Dalo nám právo a možnosť rozvíjať svoj jazyk, kultúru. Čo nám vzalo ? Ak vezmem do úvahy roky predtým, tak asi nič. Ale i tak, ako všetko, ani táto republika nebola dokonalá. My Slováci sme chceli viacej samostatnosti, časť z nás sa cítila podvedená neudelením sľubovanej autonómie. Po rokoch ničoho sme si chceli spravovať svoju časť štátu sami. Bolo to možné ? Československo vzniklo najme ako manželstvo z rozumu. Česi potrebovali nás proti Nemcom a my Čechov pre zmenu proti Maďarom. Na základe týchto vnútorných rozporov nefungoval tento štát ideálne. Manželstvo z rozumu síce stačilo na spoločný štát teda vlastný dom, no ten mal veľa a hádavých obyvateľov. A to nehovoriac o susedoch ktorým sa nepáčila veľkosť našej záhrady. Štátotvorne národy sa hádali, v krajine žilo veľký počet menšín (3,5 milióna Nemcov a 600 000 Maďarov). K tomu sa nakoniec pridali vonkajšie faktory a Hitler nakoniec 1. ČSR rozobral.
Československý paradox
V čase druhej svetovej vojny krajina neexistovala. Bol len protektorát Čechy a Morava a potom Slovensky štát – asi by sme ho mohli takisto nazvať Nemeckým protektorátom. Ale znova vznikol paradox, druhýkrát ten istý paradox, ktorý asi nemá vo svete obdobu. Československé légie. Armáda, ktorá nie raz! ale dokonca dvakrát bojovala za neexistujúci štát. Ak si vezmeme jej cieľ, tak aj veľmi úspešne, dá sa povedať že stopercentne. Raz za vznik štátu v prvej svetovej vojne a to sa aj podarilo a po druhe v druhej svetovej vojne, za obnovu spoločného štátu. Príbeh Československých légii a ich prínos pre vznik a obnovu štátu je unikátny. Veď ktorý iný budúci štát si dvakrát v histórii si môže povedať, že neexistoval a aj napriek tomu mal bojujúci armádu ?
Zhrniem to:
Podľa mňa je to unikátne. A tým že Československo dokázalo vzniknúť dvakrát, vždy v prospech oboch národov, má môj obdiv. Bohužiaľ sa dvakrát rozpadlo – raz nešťastne a je ťažko určiť vinníka, či je to Beneš (prijatie Mníchova), Slováci (vyhlásením autonómie a neskôr vlastného štátu), Hitler a jeho nenásytná politika, ktorá nakoniec priniesla svetu skazu, alebo asi aj všetko sčítane dokopy. Druhýkrát sa Československo rozpadlo „ukážkovo“. Ja viem, že málokto má rád hlavných protagonistov, no vo svetle aktuálneho vyhlásenia nezávislosti Katalánska by si takéto pokojné rozpady prial asi každý. Československo dvakrát splnilo pozitívnu historickú úlohu pre oba národy, Ak bude treba možno ju splní v tretej podobe opäť.
…
ČSR je zaujímavá téma na bádanie či zamyslenie sa. Určite aj v mnohých príbehoch poučná. Tento článok je len odreté torzo toho, nad čím sa treba zastaviť, zamyslieť či aj pobaviť nad aj naším Československom. Je ťažko zhrnúť jej celú históriu a zmysel do jedného článku (samozrejme sa to nedá), no je čo znova a znova objavovať.